O časopise

Časopis Verbum vznikol v Košiciach v roku 1946 z iniciatívy mnohých kňazov združených okolo vedúcej osobnosti Antona Harčara, kňaza košickej diecézy. Spoluzakladateľmi a významnými osobnosťami Verbumu v jeho začiatkoch boli básnik Janko Silan, Ladislav Hanus, Jozef Kútnik-Šmálov, Pavol Strauss a ďalší. V nasledujúcich rokoch existencie sa vo Verbume predstavili mnohí ďalší známi slovenskí básnici či spisovatelia.

Úloha a význam Verbumu

Úvodné slovo z prvého Verbumu najlepšie vystihuje jeho zameranie aj cieľ: „Prazákladným životným pocitom väčšiny Slovákov je nesklátiteľné presvedčenie, že bez uznávania a rešpektovania minima náboženských a mravných zásad obsiahnutých v Desatoro, rútilo by sa ľudstvo do katastrofy… uznávanie Desatora… je kapitál, hodný toho, aby sa starostlivo opatroval, usilovne rozmnožoval a rozvážne používal. Verbum chce byť v slovenskom národe služobníkom tohoto kapitálu, šíriteľom znalosti o ňom, jeho vykladačom a zmnožovateľom i dôkazom jeho nadčasovosti.“ Autorom týchto slov bol prvý redaktor Jozef Kútnik-Šmálov, ktorý sa v časopise skrýval pod značku „R“.

„Verbum chce byť v slovenskom národe služobníkom tohoto kapitálu, šíriteľom znalosti o ňom, jeho vykladačom a zmnožovateľom i dôkazom jeho nadčasovosti.“

To, že Verbum mal obrovský ohlas a že dokázal osloviť širokú verejnosť, svedčí aj fakt, že od začiatku vychádzal v náklade 3000 kusov.

Ladislav Hanus o Verbume

Ako jeden zo zakladateľov si Ladislav Hanus veľmi živo spomína na začiatky aj význam Verbumu: „…V takomto ovzduší sme začali organizovať v Košiciach Verbum. Už nie v Ružomberku, ale v Košiciach, a to pri Tlačiarni svätej Alžbety. Tam bola kancelária, nakladateľstvo zase v Katolíckom kruhu. Fronc sa presťahoval do Košíc, to všetko mu zariadil Tonko Harčár, býval v bývalom byte kanonika. Bolo to pri dominikánoch. Tak vzniklo Verbum. Čo sme podnikli?

Tak najprv boli posedenia, porady, sondovanie, lebo to sa nezdalo možné v tomto povojnovom režime. My, že by sme mohli začať takúto akciu? Sám som bol dosť skeptický, pritom mám to na svedomí. Takým medzníkom bolom pri tom hrádocké stretnutie v máji 1946, zakladajúce stretnutie. To bolo na hrádockej fare, keď tam bol kaplánom Janko Silan, farárom pán dekan František Dula. To bola pekná vec. To patrí medzi naše krásne spomienky.

Zišlo sa nás dosť hodne. Peter Galan, Jožko Kútnik, Janko Švec, Cyril Dudáš, Vendelín Jankovič, Jožko Bánsky, všetkých neviem už vypočítať. Celé konzorcium predošlé, z Obrody, všetko bolo tuná spolu. Celebrovali sme, koncelebrácia ešte nebola v tých časoch. Tak sa mi vidí, že to bolo v izbe Janka Silana. Spísala sa zápisnica a založilo sa Verbum, Verbum ako nakladateľstvo aj ako časopis.

Už som nebol vtedy hlavným redaktorom, lebo časopis mal redakčný kruh. Bol som len členom. Bolo to vlastne aj správnejšie, hádam pre budúcnosť tento typ by bol lepší. Najmä u takéhoto časopisu, veľmi vážneho a takého rozsiahleho, je redakčný kruh lepší ako jeden vedúci redaktor. To sú dve variácie.

Kruh spolupracovníkov sa rozšíril, predsa len tá naša inteligencia sa rozmnožila, už bola novšia a mladšia generácia. Aj bolo to pekne rozčlenené, nastala deľba práce. Kvalitne sa ro rozvinulo, pustilo korene. Verbum bol veľmi vážený a hľadaný časopis. Už sme nestačili vyhovieť pohľadávkam čo do počtu. Kým predtým sme museli zháňať predplatiteľov, teraz naopak. Jestvovala tiež veľmi pekná edícia, dva roky to trvalo, krásne sme to spravovali. Verbum na Slovensku zavážilo, to bol orgán, ktorý mal autoritu, na Slovensku patril k najreprezentatívnejším. A najmä v tom bol jeho význam, že nový režim prišiel so svojím protináboženským programom, so svojou diktatúrou, ale istí katolícki činitelia sa ho neľakali, úplne nerušene išli za svojím cieľom, i keď sme mohli predvídať, že si to odnesieme! Že to bude mať neblahé následky. Ako aj malo! Pokojne, s uvedomením sme využili všetky možnosti toho času, naozaj maximálne. A vykonali sme svoje, až po poslednú chvíľu. V marci 1948 prišiel likvidovať Verbum zradný Jozef Straka…
Časopis rozrástol sa, aj čo do kvality, prehĺbil, mal ozaj odborné vedenie. Svojím rozbehom mohol nadobudnúť hádam aj európskeho významu.“ (Pamäti svedka storočia. Lúč 2006, 353-355.)

„Verbum na Slovensku zavážilo, to bol orgán, ktorý mal autoritu, na Slovensku patril k najreprezentatívnejším… Časopis rozrástol sa, aj čo do kvality, prehĺbil, mal ozaj odborné vedenie. Svojím rozbehom mohol nadobudnúť hádam aj európskeho významu.“

Obnova Verbumu po r. 1989

Ako hovorí jeden z ponovembrových vedúcich redaktorov Michal Potemra: „Myšlienka Verbumu mala to šťastie, že jej nositelia z rokov 1948 ešte žili ako viac-menej schopní osemdesiatnici a považovali za svoju povinnosť obnoviť vydavateľstvo i časopis Verbum.“

Okrem spišského kňaza Janka Magu bol v pozadí obnovy Verbumu pracovník Matice slovenskej a bývalý šéfredaktor Katolíckych novín Juraj Chovan. Požiadal o pomoc Spolok sv. Vojtecha a keď sa k nemu pridalo aj jezuitské vydavateľstvo Dobrá kniha, Verbum mohlo vydať svoje prvé číslo v apríli 1992.

Myšlienkovo nadväzovalo na povojnové idey, rubriky aj princípy. Zásadou bolo – a stále aj je – vyhýbať sa politickej polemike.

Šéfredaktormi postupne boli Juraj Chovan, Michal Potemra, Blažej Krasnovský, Jozef Leščinský a súčasným šéfredaktorom je košický kňaz Pavol Hrabovecký. Ten sa vyjadruje o svojich plánoch s Verbumom:

„Verbum chce spájať ľudí, ktorí túžia rozvíjať sa, aby tak mohli odpovedať na svoje otázky, ale aj na otázky druhých, ktorí sa nemajú koho opýtať.“

Viac o minulosti, súčasnosti aj o osobnostiach Verbumu sa môžete dočítať v článku Imricha Gazdu na postoj.sk.