Za normálnych okolností by si väčšina ľudí povedala: „ A je po sviatkoch“. Dnes sú ľudia, ktorí rozmýšľajú kedy tá Veľká noc vlastne bola. Áno, mali sme možnosti sledovať rôzne prenosy „live“. Dokonca dnes by sa dalo povedať, že za jeden deň vieme „navštíviť“ desiatky chrámov. Stačí len „preklikávať“ z odkazu na odkaz, či prepínať z programu na program. Je pravda, že katolícka povinnosť zúčastniť sa v nedeľu a prikázaný sviatok na sv. omši je dišpenzovaná do odvolania.

Čo sa však nedá dišpenzovať a ani nijako inak ohraničiť je Kristus – svetlo sveta. Hoci sa obrad svetla, konaný v úvode veľkonočnej vigílie tento rok nekonal, neznamená to, že Kristus nie je Pánom dejín. Práve dnes, akosi aktuálnejšie, potrebujeme nielen počuť a vyznať, ale aj ohlásiť ľuďom, ktorých premáha strach či neistota, beznádej, či obavy, slová, ktoré sa vyslovujú práve pri požehnaní ohňa na Veľkonočnú vigíliu, keď kňaz potom klincom značí paškál – veľkonočnú sviecu, symbol ZMŔTVYCHVSTALÉHO – a pritom hovorí: „Kristus je ten istý včera i dnes. On je počiatok a koniec, Alfa i Omega, Pán času i večnosti. Jemu patrí sláva i moc po všetky veky vekov. Amen“. A pri vkladaní klincov do sviece, naznačujúce Kristove rany hovorí: „Pre svoje sväté a oslávené rany, nech nás ochraňuje a zachováva Kristus, náš Pán. Amen.“

Akékoľvek okolnosti nás v živote postretnú, je tu „Pán času i večnosti“. Je na každom jednom z nás nakoľko živíme túto vieru v sebe. Toto presvedčenie Márie Magdalény, apoštolov i Cirkvi platné nie len v pohľade do minulosti, ale hlavne v pohľade do budúcnosti.

Dalibor Ondrej