Kdesi som započul slová, že dnešná generácia je na istý čas posledná, ktorá si žije lepšie než tá pred ňou. Nuž, nie som ekonóm a možno by sme vedeli tiež diskutovať o tom, čo to znamená „žiť si lepšie“. Pamätám si ale jeden text. Dobrý text. Možno by bolo dobré ho v týchto časoch oprášiť, hoci nestratil na aktuálnosti. Gaudium et spes (Radosti a nádeje) II. Vatikánskeho koncilu. Výstižne hovorí o ľudskom pokroku a jeho súvislostiach i dopadoch. Ešte viac na sile naberá v kontexte príhovoru pápeža Františka pri mimoriadnom požehnaní Mestu a svetu z 27.3.2020. „V tomto našom svete, ktorý ty miluješ viac než my, sme napredovali plnou rýchlosťou a cítili sa silní a schopní na všetko. Lakomí po zárobku, nechali sme sa pohltiť vecami a vyčerpať náhlením. Nezastavili sme sa pred tvojimi výzvami, nepohli nami vojny a planetárne nespravodlivosti, nepočuli sme volanie chudobných a našej ťažko chorej planéty. Napredovali sme bezohľadne a mysleli sme si, že navždy zostaneme zdraví na chorom svete.“

Situácia v ktorej sa nachádzame odhaľuje nie len zvláštnosť života, ale aj jeho krehkosť. Podľa niektorých informácií si minister financií spolkovej republiky Hesensko siahol na život, lebo „ho hlboko znepokojovalo“ ako vyrieši ekonomické dôsledky pandémie koronavírusu. Istý neznámy vedec naopak povedal, že prišiel svojim rozumom a poznaním až k bodu, kedy už rozum nestačí a ak chce žiť ďalej, tak musí nastúpiť viera. Je normálne, že môžeme mať a aj máme obavy, či strach. No zároveň je táto situácia veľkou výzvou. Výzvou ako nebiť jeden druhému vlkom, ale byť bratom. Výzvou na preukazovanie väčšej solidarity, väčšej pozornosti. I pre nás je dnes aktuálny otázka z Písma: „A kto je môj blížny.“ (Lk 10, 29)

Odborníci z oblasti zdravotníctva, ekonomiky, či iných oblastí prinášajú rôzne prognózy vývoja toho ktorého rozmeru života. Čo však môžeme očakávať v oblasti viery, či duchovného života? Čaká nás v duchovnom živote niečo podobné, čo literatúra nazýva stratenou generáciou? Jedno je pravdepodobne zrejmé každému. To, čo bude zajtra, závisí od toho ako sa budeme správať dnes. Z ekonomického hľadiska je nám jasné, že sa musíme uskromniť. Z duchovného hľadiska však platí pravý opak. Ak pociťujeme akúsi „duchovnú púšť“, ak pociťujeme to, čo Matka Tereza nazvala „temnotou“, je potrebné ešte viac sa ponoriť do modlitby. Tak ako to vo svojom spomínanom príhovore povedal pápež František: „Modlitba a tichá služba – toto sú naše víťazné zbrane.“

 

Dalibor Ondrej

(fotografia -TASR/AP)